Hrnčiarstvo

Hrnčiarstvo je výroba keramiky z pálenej hliny, pôvodne modelovaním v ruke, neskôr s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem.

   

Počiatky hrnčiarskej výroby siahajú do neolitu. Rozvoj hrnčiarstva a jeho osamostatnenie ako remesla súvisí s použitím rýchlo rotujúceho kruhu v 12. - 13. storočí. Najstarší písomný doklad o hrnčiarstve je z roku 1416.

Hrnčiarstvo patrilo medzi najrozšírenejšie a najstaršie remeslá vôbec. Jeho začiatky siahajú do predhistorických dôb. Tvárnosť hliny a jej bohatý výskyt umožňovali človeku už od najstarších čias výrobu rôznych úžitkových predmetov. V nich sa odráža spôsob života, úroveň výroby, kultúra a umenie našich predkov.

Hrnčiari vyrábali hlinené nádoby do domácnosti. Ich sortiment bol rozmanitý. Boli to najrôznejšie hrnce, hrnčeky, mliečniky, čutory, cedáky a odkvapkávače na syr, rajnice, misy, taniere, krčahy a džbány na nosenie potravín, zásobnice, banky na mútenie masla, dvojité obedáre tzv. dvojnice (nosilo sa v nich jedlo na pole), pekáče, hlinené formy na pečenie, napájadlá pre hydinu, včelárske okurovadlá, nádoby na výrobu sviečok, kahance, kalamáre, ba v niektorých našich mestách aj kachle a kachlice, kvetináče, vázy, hlinené píšťalky, hlinené hračky a figurálne práce, ktoré zobrazovali zvieracie i ľudské postavy, ako pastierov, muzikantov, zbojníkov

Čítaj viac na:

http://korzar.sme.sk/c/4701613/hrnciarstvo-patrilo-k-najstarsim-a-najrozsirenejsim-remeslam.html

Od 12 až 14. storočia, sa na Slovensku výrazne vyčlenili dva druhy keramiky. Na jednej strane dedinská a na druhej mestská keramika ktorá bola rôznorodejšia a preberala námety aj zo vzdialenej cudziny. Na dedinách sa vyrábala keramika predovšetkým pre domácu potrebu každodenného života. V 13. storočí sa u nás začali stavať na vypaľovanie keramiky tzv. poľné pece. Plameň v nich stúpal vertikálne cez dve vypaľovacie komory. Mali kruhový pôdorys a teplota sa v nich dosahovala až 850°C. Pálilo sa najmä v noci aby bolo do pece dobre vidieť. Pece sa obvykle vykurovali bukovým drevom. Celé vypaľovanie trvalo až 20 hodín. Technickou novinkou ktorá sa objavuje po 14. storočí je glazovanie výrobkov. Glazúra sa odvtedy uchovala a používa sa dodnes. K hrnčiarskemu remeslu patrila aj výroba svietidiel. Vyrábali sa kahance na olej a svietniky na držanie sviečok. V 15. storočí začali na Slovensku vznikať prvé cechy. Prvý hrnčiarsky cech na Slovensku založili hrnčiari v Bardejove už v roku 1475. v Novohrade bol prvý cech založený v Haliči v roku 1726. V polovici 19. storočia bolo na Slovensku činných 61 hrnčiarskych cechov. Remeselnícke cechy boli u nás zrušené v roku 1872. Výrobný sortiment bol naozaj bohatý. Najrozšírenejšie boli napr. mliečniky – „mliečnike“, hrnce na varenie – „variake“, široké hrnce – „širáne“, hrnce s objemom do 1l – „žobráčiky“, hrniec do objemu 2l – „grošovce“, hrnce na maslo a masť – „masláke“, krčahy – „hrkáče“ alebo „rošťáke“, misy na umývanie riadu – „vajlinge“, rajnice – „ranice“, pekáče – „protvany“ fľaštičky – „buteľky“, napájadlá na hydinu – „pijáke“, sporiteľničky – „mumáke“, črepníky – „kvetáke“. Novohradská keramika bola svojimi tvarmi, ornamentálnymi motívmi výzdoby, pritom jemne pôsobivou skladbou farieb, široko-ďaleko známou a vyhľadávano.

http://www.gemerart.szm.com/hrnciarstvo_slovensko.html

                      HRNČIARSKY KRUH


Partneri

 Poľsko

 Srbsko

 Chorvátsko

 Maďarsko

 Rumunsko

 Ukrajina

 Česko

 Slovinsko

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.