Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a plechu v 18.-20. storočí.

Podnetom k vzniku tohto remesla bolo používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. Drôtovaním nadobúdal riad väčšiu trvácnosť.

Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo Spiša. Často boli činní aj mimo Slovenska – mali dielne v USA, Poľsku, Rusku a na Balkáne.

Tisícky mužov z chudobných kysuckých dedín na severozápadnom Slovensku (oblasť Kysúc a Spiša) odchádzali do sveta s drevenou krošňou na chrbtoch, kruhom drôtu a koženou brašňou s náradím cez plece. Sprevádzaní malými chlapcami - džarkami, chodili po dedinách a opravovali hlinené hrnce, predávali pasce na myši, vyrábali z drôtu kuchynské náradie a letovali plechový riad.

Pri svojich cestách pešo prenikli do mnohých európských krajín (Maďarska, Nemecka, Švajčiarska, Belgicka, Ruska, Francúzka) aj na iné kontinenty (do Azie, Severnej a  Južnej Ameriky aj do Austrálie).

Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).

Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.

Drotárstvo počas približne 200 - ročného trvania prekonalo svoj vlastný osobitný vývin. Jedným zo základných prvkov drotárskej výroby bol materiál, ktorý drotári pri svojej práci používali. Z tohto hľadiska vo vývoji drotárstva rozoznávame dve obdobia: začiatočné obdobie a vyspelé obdobie drotársko-plechárske. Ďalším činiteľom, ktorý pôsobil na vývin drotárstva, bolo neustále zdokonaľovanie, zvyšovanie remeselnej zručnosti a rozširovanie okruhu prác, ktoré drotári boli schopní vykonávať. V súlade s týmto sa vytvárali nové formy organizácie práce drotárov, menil sa spôsob ich života a majetkovo a sociálne sa diferencovali.

V začiatočnom období jediným pracovným materiálom drotárov bol drôt. Pomocou neho opravovali hlinený riad i zhotovovali svoje prvé výrobky. Spočiatku len "haftovali", teda len spájali časti puknutého riadu. Neskôr sa naučili hlinený riad "odrotovať" - celý opliesť do drôtenej siete, pričom podľa tvaru alebo druhu riadu vyberali najvhodnejší spôsob odrotovania, napríklad "do kocky", "do saka", "do mriežky", "na retiazku", dná do "hviezdy" a podobne. Cennejšie porcelánové nádoby a predmety, napríklad porcelánové nádoby a predmety, napríklad porcelánové fajky a sklenené nádoby a predmety, odrotovali jemným mosadzným drôtom.

Okrem drôtovania hlineného riadu opravovali a neskôr i plietli rôzne siete a mreže na okná, podľa čoho ich v maďarskom jazyku nazývali "sodronyosok". Medzi ich prvé výrobky patrili rôzne podstavce pod žehličky a riad, najmä však pasca na myši. Vedeli ich vyrábať pevné a rôzneho druhu - napríklad "strunovačky", "chlapačky", "dierovačky", "okruhle", "skrinky", aj väčšie na potkany, a oká na škodlivú zver podľa požiadaviek krajov, v ktorých žili.
Pasca na myši i neskôr zostala pre drobných drotárov najcharakteristickejším výrobkom. S ňou je úzko spätá najmä postava a život drotárskeho chlapca - džarka, ktorý sa na nej zaúčal do drotárskeho remesla, do umenia narábať s drôtom a zaúčal sa aj šikovnosti vedieť predávať - bývala hlavným artiklom, ktorý ponúkal na predaj. Medzi prvé výrobky, na ktorých drotári uplatnili osobitné tvorivé schopnosti, patrili šparáky do fajok. dávali im rôzne ozdobné tvary, podľa ktorých ich pomenúvali, napríklad "šabľa", "štvoroký", drotári ich vystavovali na krajinskej výstave v Prahe v roku 1894. Starí drotári pri obmedzenom okruhu prác, ktoré boli schopní vykonávať, boli nútení pohybovať sa na veľkom priestore. Na jednom mieste sa zdržiavali len dovtedy, kým mali prácu. Potom vandrovali ďalej od dediny do dediny, a tak preputovali celé kraje, napríklad cez Moravu celé Čechy, celé západné Maďarsko, Poľsko od slovenských hraníc až po Litvu. V krajoch, kde sa im dobre darilo, zdržiavali sa dlhšie a častejšie sa do nich vracali a takto si postupne vytvárali určité vlastné rajóny.
Svetom putovali v rázovitom kroji vystrojení tak, ako opustili rodný dom. V koženej kapse prehodenej cez plece mali predmety osobnej hygieny i k práci potrebné šidlo, kliešte, kladivko. Drôt nosili podľa jeho druhu i množstva - čierny drôt stočený do tzv. kolies nosili na rameni, menšie kolesá tenšieho drôtu nosili pripevnené na remeni kapsy alebo na zápästí ruky, v ktorej mali palicu, a jemný mosadzný drôt mali dokonca zastrčený na klobúku na hlave. V lete nocovali v šopách, drevárňach, stohoch slamy i pod holým nebom, v zime v maštaliach. Ustavičné vandrovanie im prinášalo veľa útrap a odriekania, takže sotvakto iný si zarábal na chlieb tak namáhavo ako oni. Svojou početnosťou sa stali bežným, no pozoruhodným zjavom v celej strednej Európe, vzbudzovali všeobecnú pozornosť, výsmech i súcit. 

LINKY:

http://www.drotaria.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=212&Itemid=157

http://drotari-no.webnode.sk/

http://www.smrziks.szm.sk/

             UKÁŽKA PRÁCE DROTÁRA