Bratislava

BRATISLAVA je hlavné mesto Slovenska.  

SYMBOLY mesta :

Zástava mesta          Erb mesta              Logo mesta       Pečať mesta         Insígnie

                 

 

HISTÓRIA Bratislavy:

Najstaršie sídlisko mestského typu na území Bratislavy vzniklo v 2. storočí pred Kristom, keď na území terajšieho Slovenska sídlili Kelti. Okolo roku 58 pred Kristom sem prišli germánski Dákovia. Pod velením kráľa Burebistu porazili Keltov a obsadili ich územie. Zničili opevnené keltské sídliská.

Rieka Dunaj sa stal hranicou medzi územím ríše rímskej a malými germánskymi kráľovstvami, ktoré ležali severne od neho. Vyvýšeniny, na ktorých neskôr v stredoveku postavili hrady (bratislavský, devínsky či hainburský) boli dôležitými bodmi na ochranu hranice. Na germánskom území vzniklo v 3. storočí niekoľko stavieb podľa vzorov z rímskeho územia (Devín, Dúbravka, Bratislavský hrad). Na rímskom území bolo súčasťou rímskej hranice voči Germánom mesto Gerulata. Na jeho mieste sa neskôr vyvinula obec, teraz mestská časť, Rusovce.

V čase sťahovania národov Germánov na našom území vystriedali Avari a Slovania. Slovania znovu využili rozpadnuté pozostatky keltských, rímskych či germánskych opevnení a objektov. Znovu opevnili bratislavské hradné návršie, vybudovali rad opevnení nad riekou Moravou (Devín, Devínska Kobyla). Pod ochranou pevných hradov založili niekoľko menších sídlisk. Územie terajšieho západného Slovenska bolo v 9. storočí organickou súčasťou Moravského kniežatstva. V areáli Bratislavského hradu postavili v priebehu 9. storočia kamenný kostol, zasvätený Spasiteľovi. Okolo kostola sa rozprestieral pomerne rozsiahly kresťanský cintorín. Aj v areáli devínskeho hradu stál vtedy kamenný kostol. 

V roku 869 sa franský panovník rozhodol zničiť centrum Moravy. Jeho vojsko sa dostalo až k miestu “nevýslovnej Rastislavovej pevnosti” (munitio inefabile Rastizi), terajší  Bratislavský hrad. Tam ho Slovania zastavili. Na prelome 9. a 10. storočia prišli do strednej Európy z východu prví Maďari. V roku 907 údajne porazili , bavorské vojská, ktoré im mali zabrániť v postupe ďalej na západ.

V 11. storočí sa sformovalo uhorské kráľovstvo a územie neskoršej Bratislavy sa stalo jeho súčasťou. Na začiatku 11. storočia razili v areáli kráľovského hradu strieborné mince uhorského kráľa Štefana s nápisom Preslava.

Panovníci zo západu susediacich krajín – moravské a rakúske kniežatá - sa snažili toto územie získať. Uhorskí králi preto museli svoje pohraničné hrady veľmi dobre udržiavať. V roku 1064 sa nemecký cisár Heinrich IV. neúspešne pokúsil bratislavský hrad dobyť.

Kráľ Šalamún sa na hrade v rokoch 1073a1074 trvale zdržiaval, hrad bol po prvý raz kráľovskou rezidenciou. V roku 1096 tiahol pozdĺž Dunaja, so zastávkou na Bratislavskom hrade, cisár Friedrich Barbarossa so svojimi rytiermi križovníkmi na výpravu do Svätej zeme. Spojené vojská panovníkov Čiech a Nemecka sa v roku 1108 znovu neúspešne pokúsili Hrad obsadiť. Pritom spustošili jeho široké okolie. Nemecký kronikár Herriman už v roku 1042 spomína “ľudnaté mesto” pod hradom Brecisburg. Arabský obchodník Al- Idrisi zo Sicílie precestoval medzi rokmi 1140 a 1150 viaceré krajiny strednej Európy. Z jeho zápiskov sa zdá, že vtedy bolo územie terajšej Bratislavy pričlenené k českému kráľovstvu. Zapísal si informáciu o “výstavnom meste”, ktoré nazýva Bazan či Buzana, v krajine “Buamija” (Bohemia ?). Arabskou abecedou zapísané slovo “b´z´n” možno čítať ako zápis slova “pozon”, čo je blízke maďarskému názvu lokality (Pozsony). Trhovisko pod hradom sa spomína v roku 1151. V listine z roku 1198 je dôkaz o vyberaní mýta na dunajskom brode pod Hradom.

POKRAČOVANIE nájdeš TU


Partneri

 Poľsko

 Srbsko

 Chorvátsko

 Maďarsko

 Rumunsko

 Ukrajina

 Česko

 Slovinsko

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.